Nemôžeme dovoliť, aby strach prevzial vedenie

Zažívame práve nevšedné dni a nie v tom pozitívnom zmysle. Naša generácia ešte nebola v takejto miere vystavená strachu. Naši starí alebo možno aj prastarí rodičia nám rozprávali o vojnových časoch, ale našťastie sme nikdy nemuseli zažiť tú hrôzu na vlastnej koži.

Každý rok nám síce prichádzali informácie zo sveta s výkričníkom, že čoho by sme sa mali aktuálne báť, ale vždy sme sa zatiaľ nejak vyrovnali s aktuálnym množstvom nástrah. Zoberme ako príklad situáciu s migrantmi v minulom roku, aktuálne už o nich nič nepočujeme, hranice sme uzavreli a situácia je (asi) vyriešená. V predchádzajúcich rokoch nám tiež hrozili rôzne ochorenia, ale tým, že sa nás to nikdy takto priamo netýkalo, ani sme sa s tým takto drasticky nezaoberali. Vypočuli sme si správy, prepli sme telku a náš život sa nijak nezmenil.

Zvykli sme si na našu malú komfortnú zónu a aj keď sme sa na to často sťažovali, väčšina z nás sa s tým vyrovnalo, že je to predsa nejak v poriadku, netreba nič meniť, vyžadovalo by to príliš veľkú námahu. Nedokázali sme spraviť ten prvý krok, ktorý by smeroval k zmene, radšej sme hľadali výhovorky.

Zrazu sa nám ale zmenilo všetko. Zo dňa na deň. Nové nariadenia vlády, nový životný štýl v nútenom režime, život sa zastavil a veľa ľudí začalo doslova panikáriť.

Čo ale znamená strach ? Strach vzniká pri nedostatku informácií. Z obývačky doma nevieme posúdiť aktuálnu situáciu, nie sme schopní rozmýšľať, sme nútení akceptovať daný stav a nevieme dokedy to bude trvať.

Odpovede nemám ani ja, nikto z nás pravdepodobne nemá ale nechcem ani dovoliť, aby môj každodenný život bol ovplyvnený negatívnymi emóciami.

Musíme si uvedomiť, že našu realitu vytvárame prostredníctvom našich myšlienok. Naše telo aj myseľ sa nastaví na to, o čom celý deň premýšľame. Keď budeme celý deň sledovať správy, nemáme šancu, aby sme sa nejakým spôsobom odosobnili od tejto situácie a naša myseľ bude fungovať celý deň tiež v obmedzenom režime. To ale nie je správne.

Úplne súhlasím s tým, že je nevyhnutné, aby sme ostali doma, aby sme boli disciplinovaní a dodržiavali aj nariadenia, ktoré sa nám aktuálne neľúbia, ale neznamená to ani zďaleka, že život sa musí zastaviť.

Zamyslime sa nad tým, že ani nebolo tak dávno, keď sme chceli mať viac času pre seba, aby sme sa mohli vzdelávať, aby sme mali viac času na šport, alebo jednoduchu iba na dlhší spánok. Splnilo sa to. Pozerajme sa na to takto. Na internete nájdeme neskutočné množstvo vzdelávacích kurzov, vieme cvičiť aj doma v obývačke. Nemusíme každé ráno nastavovať budík.

Uvedomujem si, že za všetkým je strach zo straty zamestnania, strach z neistoty. Napadlo Ťa ale už niekedy, že plačeš možno zrazu za tou nenávidenou prácou, ktorú si chcel možno každý deň nechať ? Splnilo sa to, konečne tam nemusíš ísť, ale čo bude ďalej ?

Tieto dni budú najväčšou výzvou pre každého z nás. Nemusí to ale dopadnúť zle, je to iba v našich rukách, ako sa zachováme. Úprimne, nie je to príležitosťou na zmenu, je to našou povinnosťou, aby sme zmenili naše doterajšie rozmýšľanie, aby sme zmenili naše doterajšie životy, jedine takto budeme mať šanču na to, aby sme túto situáciu zvládli - spoločne.