Nedrž sa toho, čo Ti už viac neslúži

Koniec roka a prvý deň v tomto novom aj mňa prinútilo zamyslieť sa nad tým, čo sa mi podarilo a čo je dôležitejšie, kam ma moja cesta smeruje ďalej.

Možno to znie ako klišé a táto myšlienka nie je ani odo mňa, ale stále to platí, že jediná konštantná vec v našom živote je zmena. Mení sa naše okolie, neustále sa meníme aj my, aj keď to občas popierame.

Nie je preto jedno, ako toto celé zažívame ... či iba trpíme a znesieme zmenu ako nejaké nutné zlo, alebo aj spravíme preto niečo, aby naša cesta viedla tým správnym smerom.

Začiatkom nového roka sa púšťame s veľkým nadšením do nových vecí, máme nové predsavzatia a väčšinou do konca januára aj vydrží náš elán. Ale čo sa stane potom ? Kam sa to celé vytratí ? Uvedomíme si, že sme sa dostali opäť do toho istého kolobehu, robíme tie isté veci ... znovu a znovu.

Navrhujem preto najprv zamyslieť sa nad tým, čo to spôsobí, že spadneme do tej istej pasce, skončíme opäť tam, kam sme sa už nechceli vrátiť. Nevieme si pripustiť, dopriať nové veci, nové zážitky, kým nemáme miesto pre ne, kým to staré obsadzuje všetky možné miesta v našom živote.

Samozrejme, treba na to nabrať odvahu najprv, aby sme konečne začali byť sami sebou, na to aby sme spravili prvý krok k vytúženým cieľom, ale ver mi, že sa to oplatí.

Možno najprv sa na Teba bude Tvoje okolie pozerať divne, budú sa Ťa pýtať, čo sa stalo, že Ťa nespoznávajú... ale konečne môžeš povedať, až teraz si to naozaj Ty.

Začni upratovať, fyzicky najprv. Urob si poriadok v Tvojich veciach, podaruj tie, ktoré Ti už neslúžia, ktoré už nepotrebuješ.

Ťažšie bude mentálne upratovanie, ale treba začať aj na tejto úrovni. Zamysli sa nad tým, kto a čo Ťa vtiahne späť do "začarovaného" kruhu. Možno to už aj dávno vieš, len je ťažké urobiť ten prvý krok ... nedržať sa viac ľudí, ktorí Ti neustále kradnú energiu, ktorí sa neustále sťažujú a vyhýbať sa situáciám, ktoré Ťa ponížia a ničia Tvoju sebaúctu.

Priznajme sa, chceme ich, lebo môžeme sa na ne vyhovoriť, keď sa nám nedarí. Môžeme viniť okolnosti, ľudí a v podstate ešte aj tie staré predmety nám môžu nejako poslúžiť...ale keď mieniš v tom aj tento rok takto pokračovať, tak sa nemôžeš čudovať koncom roka, že opäť sa nič nezmenilo a opäť to boli len okolnosti, čo určili osud.

Želám preto v roku 2019, aby sme sa odvážili spraviť ten krok vpred, aby sme sa nemuseli vyhovárať na okolnosti ale aby sme ich tvorili v náš prospech, aby cesta viedla presne tým vytúženým smerom.