Darček sama sebe ??? prečo nie ...

Pred pár dňami som mala narodky a priznám sa, v poslednom čase (lepšie povedané v posledných rokoch) sa rada rozmaznávam a už ani to mi nevadí, koľko mám vlastne rokov.

Ale samozrejme aj toto je výsledkom dlhšieho rozvoja, už len to, že viem konečne prijať ten fakt, že už mladšia nebudem, ale dokážem sa mať rada aj takto, ako práve som a už mi vôbec nevadí, že opäť som teda o rôčik staršia.

Pamätám si, že po tridsiatpäťke prišla panika, že už nie je čo oslavovať, musím prijať, že už len starnem. Keby to tak bolo aj ostalo, určite by som nepísala teraz tieto riadky, ale potom som si nejak uvedomila, že život v podstate iba začal. Keď si teraz spomeniem na obdobie medzi dvacinou a tricinou, tak mi určite nebolo lepšie. Hľadala som prácu, nevedela som čo chcem (nemyslím, že teraz viem ... ale už mám k tomu iný prístup), kŕčovito som sa snažila vyhovovať môjmu okoliu, očakávaniam, svetu okolo seba a moje sebavedomie bolo nulové.

Keď si na tom podobne, tak sa môžeš ukľudniť, neni to tak zlé :) naši rodičia nás očividne nevychovávali v duchu, že "svet patrí nám", ale dá sa to zmeniť a časom pozbieraš aj tie skúsenosti, ktoré Ťa dostanú na tú správnu cestu. U mňa to trvalo asi desať až pätnásť rokov, kým sa nehanbím pozrieť sa hocikomu priamo do očí a kým som sa vydala na cestu za sebapoznávaním, za ďalším osobnostným rastom, bez toho, že by som sa za to musela niekomu ospravedlňovať.

A vrátim sa teda k narodkám. Jedným z mojich rozhodnutí bolo, tak trochu sebecky, že oslávim seba samú :) Keď to padne na pracovný deň, tak si beriem dovolenku, idem na masáž, ku kaderníčke a nechám sa trochu rozmaznávať. V hlave si premietnem, čo som vlastne v tom uplynulom roku dosiahla a samozrejme, vytýčim si aj nové ciele. Mám taký pocit, že pre mňa ani nie silvester a prvý január znamená začiatok roka, ale skôr je to deň, kedy som sa narodila.

Tento rok som sa rozhodla, že keď už aj tak som chcela dávnejšie kuknúť orchideovú farmu v Slovinsku, obdarujem sa krásnymi kvetmi práve odtiaľ. Už samotná cesta bola veľmi pekná, išli sme cez malebné dedinky (išla som s kamoškou), zastavili sme sa na kávičku a vrátili sme sa samozrejme s kopou krásnych kvietok.

Ďalším stupňom oslavy je u mňa narodeninový trip so sestrou. Asi pred troma rokmi sme vymysleli, že každý rok vo februári (lebo aj ona má narodky vo februári) sa vyberieme niekam spolu, objavíme niečo nové, necháme sa inšpirovať alebo jednoducho len oddychujeme. Tento rok sme išli spolu do Londýna.

A prečo vlastne píšem o tom ? Aby si si uvedomila aj Ty, že zaslúžiš si, aby si bola oslávená, že aj Ty sa môžeš nechať občas sa rozmaznať. Ako som to už spomenula určite aj v mojich predchádzajúcich článkoch, nikdy nebudeš šťastná, keď nezačneš práve s tým, že sa budeš mať rada, že prijmeš seba samú, tak ako si. A keď potom dosiahneš Tvoj cieľ, tak pochváľ seba samú, pozri sa do zrkadla a povedz si, že si dobrá, presne tento pocit budeš potrebovať k tomu, aby si vedela pokračovať, aby si si mohla vytýčiť ďalšie, ešte odvážnejšie ciele a už Ti nikto nezničí len tak ľahko sebavedomie, ako možno predtým.

Ja osobne sa cítim teraz oveľa lepšie, než predtým, keď som bola mladšia. Vtedy som rozmýšľala v podstate dosť často iba nad tým, ako môžem zruinovať moje zdravie (nešportovala som, fajčila som), ale našťastie som si uvedomila ešte včas, že život nie je nekonečný a nie je jedno, čomu sa celý deň venujem. Začala som od seba, zmenila som sa a viem, že sa to dá.